Tepelná stabilita budov - tieniaca technika (2. diel)

A máme tu ďalší diel zo série článkov od pána inžiniera architekta Petra Brandejského. V tejto časti preberieme štandardy bývania, možnosti pre zlepšenie tepelnej stability a ďalšie. Tak sa pustite do čítania... 

Pre lepšiu orientáciu si naznačíme, aké kvalitatívne rozpätie v štandarde bývania môžeme očakávať. Porovnávame podľa mernej spotreby tepla na vykurovanie za rok. Pohybujeme sa tu po stupnici kvality bývania, kedy na vrchole nájdeme takzvaný nulový dom, v závese za ním pasívny dom, ďalej potom je jeho nízkoenergetický brat.

Toto kvalitatívne rozpätie prevedené do čísel vyzerá nasledovne. Domy s ročnou mernou spotrebou tepla na vykurovanie nepresahujúce 5 kWh/(m²a) až po domy s 50 kWh/(m²a). No a potom už je to len horšie. Pre porovnanie súčasná stavba s klasickým vykurovaním a vetraním oknami má ročnú mernú spotrebu tepla na vykurovanie 80 - 140 kWh/(m²a). Domy z predošlých časov s nedostatočným zaizolovaním, neekologickým pôvodným zdrojom vykurovania, vetraním oknami, majú ročnú mernú spotrebu tepla na vykurovanie okolo 200 kWh/(m²a). U vyšších štandardov súčasného bývania je systém tienenia nevyhnutnou súčasťou mozaiky celého riešenia.

Ukážka pohyblivých drôtených sietí pre clonenie okien stavby

Pri nižšom štandarde môže byť systém tienenia vítaná súčasť zlepšeného riešenia. Hocikde inde tiež ako jediná možnosť nechceného diskomfortu zastaraného alebo nekvalitne riešeného bývania.

Nebudeme tu polemizovať, ktorou novostavbou dnes splníte súčasné požiadavky, ktoré sú striktne dané. Aj tieto sa menia v čase a sú pomerne zložité a nekompromisné. Toto je parketa pre profesionálov, ktorí vás prevedú týmito úskaliami. To sa však týka bývania úplne nového. Čo existujúce bývanie, staršie, oveľa staršie, revitalizované či to, kde alternatíva zvýšenia štandardu nenastala? Zdravé a plnohodnotné bývanie možno dosiahnuť aj v bývaní, ktoré ešte čaká na svoje zmŕtvychvstanie. Pri revitalizácii existujúceho bývania niekedy dokážeme zmeniť dispozíciu a zamiešať miestnosťami tak, že sa blížia svojou orientáciou potrebnému štandardu alebo ho dokážu splniť. Pochopiteľne nevyčarujete požadovanú orientáciu celého domu, ak sa tak nestalo pri jeho stavbe. Rovnako tak nepohnete s dispozíciami, ak nemáte miesto a miestnosti nazvyš. Časť problémov však dokážeme eliminovať a ku zlepšenej tepelnej stabilite si pomôžeme skvalitnením izoláciou, lepšou kvalitou výplní otvorov a v neposlednom rade tieniacimi prvkami a tieniacim systémom. Tu sa ponúka hrubé rozdelenie pre interiér a exteriér.

Interiér:

• Rolety (klasické, rímske, typu Facette, typu Silhouette, typu deň - noc Twinrollo, typu Plisé, nano roleta)
• Žalúzie (horizontálne, vertikálne, plisé, duette, silhouette, maronette)
• Textilné závesy
• Protislnečné okenné fólie
• Ostatné (japonské posuvné steny, baldachýny)   

Exteriér:

• Presahy fasády a striech
• Výklenky a rímsy
• Balkóny a konzolové konštrukcie fasády
• Okenice
• Rolety
• Žalúzie, prevažne horizontálne
• Markízy
• Pergoly, plachty a baldachýny
• Slnečníky
• Ostatné (screeny, slnolamy, fasádne systémy)
• Tieniace steny, clony a membránové konštrukcie a fólie ETFE
• Kombinácia jednotlivých prvkov

Ďalšie delenie je potom nekonečné. Tieniace prvky môžu byť stacionárne, pohyblivé a kombinované, delené podľa použitého materiálu, farebnosti, povrchovej úpravy a priepustnosti tienenia, spôsobu vedenia pohyblivých častí, spôsobu ovládania.

Najslabší článok stavby - výplne otvorov

Výplne otvorov, hlavne okná, sú všeobecne cca 5x slabšie z tepelne technického hľadiska oproti obvodovým konštrukciám. Vďaka tomu sa stávajú najslabším článkom stavby. Zároveň sú zdrojom tepelných ziskov. Pri optimálnom návrhu, napr. pri pasívnych domoch, sú však v období vykurovacej sezóny ziskové. Za vopred stanovených podmienok slúžia ako slnečné kolektory. Takéto zámerné zisky dokážu pokryť až tretinu tepla na vykurovanie. Ďalší dôležitý faktor je tu však orientácia týchto okien, veľkosť a kvalita presklenia.

Ukážky slnečného svitu v rôznych ročných obdobiach, tieneného strešným presahom alebo rímsou a ukážky riešení cloniacich a odrazových prvkov

Optimálna je presklená južná, juhovýchodná a juhozápadná časť plôch. Ostatné fasády si žiadajú okná s maximálnym tepelným odporom a menšou plochou zasklenia alebo plochy bez okien. Čo do veľkosti je preukázané, že solárne zisky rastú do 40 % presklenia južnej fasády. Vyššie percento je už kontraproduktívne a slnečné zisky sa menia na nechcené prehrievanie týchto častí stavby. A oblúkom sa vraciame späť ku tieniacim prvkom a tieniacej technike. Pre letné mesiace je potrebné zabezpečiť tienenie väčších sklenených plôch. Niektoré typy tienenia možno regulovať až po úplnú tmu, iné svojou nemennou polohou pokrývajú najexponovanejšie časy, rovnako tak je možné svetlo smerovať a odrážať podľa potreby.

Tá spomínaná orientácia stavby, fasád a jednotlivých miestností vnútri si zaslúži väčšiu pozornosť a tú si necháme nabudúce.

• Citáty - http://www.citaty.net
• Fotografie a grafika - autor

Ing. arch. Petr Brandejský