Už od počiatku sveta sme zmietaní emóciami ako pozitívnymi, tak negatívnymi. Jednou z týchto emócií je aj žiarlivosť. Ale čo má žiarlivosť spoločné so žalúziami? Viac, než myslíte ...

Ochrana pred slnkom a ochrana súkromia nie sú témy, ktoré sú aktuálne len v dnešnej dobe. Vždy sme chceli mať priestor, ktorý by bol ukrytý všetkým zvedavým pohľadom. Priestor, ktorý bude len a len náš. Na začiatku vývoja tieniacich prvkov boli sklápacie či posuvné okenice, ktoré sa používali iba v noci. Nevýhodou sklápacích okeníc bola aretácia buď v úplne otvorenom, alebo zatvorenom stave. V prípade posuvných okeníc bola zaistená určitá,ale obmedzená miera variability.

Posun vo vývoji okeníc spôsobili žiarliví panovníci v Orientu, ktorí presadzovali vývoj jednostranne priehľadných okeníc. Okenice mali ľuďom umožniť pohľad do vonkajšieho sveta, ale pohľadu do miestnosti malo byť zabránené. Rezbári zadanie vyriešili vsadením šikmo nastavených líšt do rámu.

Dôležitý medzník bol dosiahnutý v 19. storočí vo Francúzsku, kde bol patentovaný tieniaci systém, ktorý umožňoval naklopenie lamiel žalúzií, vďaka čomu bolo možné mieru súkromia dokonale zaistiť podľa aktuálnej potreby. Tento systém sa označoval termínom Jalousie, čo je francúzsky výraz pre žiarlivosť.

V roku 1854 začala prvá nemecká továreň výrobu drevených žalúzií. Metóda spočívala v pospájaní lamiel šnúrkami a páskami, ktoré umožňovali plynulú reguláciu. Použitý princíp sa využíva s drobnými obmenami až do súčasnosti.